Súrodenecká žiarlivosť a homeopatia. Ako ju zvládnuť holistickým prístupom?

By Admin / 7. februára 2018
súrodenecká žiarlvosť

Autor: Barbora Pešková

Homeopatia je podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) druhá najrozšírenejšia metóda liečenia na svete. Na prvom mieste je čínska medicína, na treťom herbalizmus a až na štvrtom mieste je konvenčná medicína. No aj napriek tejto poprednej priečke mnohí homeopatii nerozumejú (Gabrielle,P., Murray, F.). Homeopatia býva častokrát nepochopenou liečebnou metódou, ktorá pre svoje nepochopenie dostáva vlnu kritiky. Tu je opäť kúsok priestoru pre tých, ktorí jej chcú porozumieť. 

Podľa nadpisu tohto článku by si mnohí skeptici mohli myslieť, že ide o akési „čáry máry“ a zahrávanie sa s ľudskou dušou. Už počujem tie myšlienkové pochody pochybujúcich mamičiek: „Ako môže homeopatia pomôcť pri súrodeneckej žiarlivosti ? Ak niekto žiarli, je to predsa povahová črta človeka a povahu človeka nemožno meniť.“ Ak vám hlavou preblesklo niečo podobné, čítajte ďalej, pretože homeopatia má svoje pravidlá. Funguje takto:


Holistický prístup

Homeopatia je založená na holistickom prístupe ku zdraviu. Predtým ako sa predpíše homeopatikum, sa zhodnotí vystupovanie klienta, emocionálny stav, spôsob akým jednotlivec reaguje na životné okolnosti po psychickej stránke, taktiež aké sú fyzické ťažkosti. Je to skladačka, ktorej každý diel má pri výbere homeopatika svoj význam. Stres, trauma alebo napätie je skúsenosť, ktorá sa dotkne každého človeka, nevynímajúc deti, ktoré sú citlivejšie a zraniteľnejšie ako dospelí jedinci. Obtiažnou situáciou pre deti, dá sa povedať stresom alebo traumou, môže byť práve narodenie súrodenca a následne súrodenecká rivalita. Keďže je homeopatia holistická a vníma psychiku ruka v ruke s fyzickým telom, je nám už jasné, že žiarlivosť na súrodenca nie je nemenná povahová črta dieťaťa, ale obranný mechanizmus dieťaťa, ktoré sa správa tak práve preto, že si nevie inak poradiť so svojimi pocitmi. Dieťa môže túto situáciu vyhodnotiť rôzne. Môže sa cítiť nemilované, odstrčené, nie dosť dobré atď. Každý jedinec je citlivý na niečo iné, každý vníma realitu okolo seba zo svojho zorného poľa. To čo jedného zraní, si druhý ani nevšimne.

Žiarlivosť vnímaná ako trauma

Anglický homeopat Peter Chappell hovorí, že traumy vychádzajú z pocitu ublíženia. Keď sa nejaká situácia stane pre človeka, dieťa nevynímajúc, neúnosná a nedokáže ju spracovať, trauma sa uloží v našom vnútri. Z holistického prístupu je jasné, že všetky poruchy našich orgánov majú prvotnú príčinu v traumách, stresových situáciách, s ktorými sme sa nevedeli počas svojho života vyrovnať, spracovať ich. Psychické traumy sú sprevádzané emóciami, ako je napríklad strach, zlosť, zármutok. Základom väčšiny traumatických pocitov je nedostatok lásky, pocity osamotenia, odmietnutia, nedostatok odvahy, nízke sebavedomie, strach. Aj klasická medicína vie, že existuje postraumatický syndróm. Samozrejme v období detstva sú traumatické zážitky iného charakteru ako traumy vojakov z vojnových oblastí. Ale princíp ostáva rovnaký. Ak sa nás niečo veľmi hlboko citovo dotkne, dá sa povedať, že nás niečo zraní na duši, zažijeme silný traumatický pocit, alebo sa nám opakuje traumatická situácia a nevieme sa s ňou vyrovnať, tak sa nám zákonite zmenia naše reakcie na okolie. Toto správanie sa mení v obranný mechanizmus. Nie je to povahová črta človeka, ale trauma, ublíženie, duševná rana, ktorá vyvolala negatívne zmeny v správaní a prežívaní jedinca. Táto trauma môže byť neskôr hlboko potlačená. A z potlačenia vznikne následne zdravotný problém na fyzickej úrovni.

Porovnanie s inými situáciami v živote na vysvetlenie vnímania žiarlivosti ako traumy a nie povahovej črty jedinca, s ktorou sa údajne nedá nič robiť. Predstavme si situácie: Ak ideme na skúšku zdraví, ale pred komisiou stratíme hlas, koktáme, alebo zo stresu hovoríme príliš rýchlo, nie je to povahová črta jedinca, je to situácia, ktorú jedinec nevie zvládnuť s nadhľadom, vyrovnať sa s ňou natoľko, že tento úzkostlivý stav pretavuje až do svojho prejavu, lebo to inak v danej situácii nevie. Keď vyjde z miestnosti, fyzické aj psychické prejavy sa dostanú do normálu. Alebo stav pred pohovorom, kedy uchádzač dostane zo stresu hnačky, potí sa. Ak si profesionálny futbalista poraní nohu, môže sa bolesť pretaviť aj do psychickej bolesti a zármutku napríklad preto, že už viac daný človek nemôže profesionálne hrať futbal, budovať kariéru, je ohrozená profesionálna existencia, živobytie rodiny a podobne.

Nastal traumatický zážitok, stres. Noha je po liečbe funkčná, ale pracovné postavenie je zničené. Jedinec začne byť agresívny, nervózny, začne mať depresie, búšenie srdca, nemôže jesť, spať, žalúdočné problémy. Poranená noha bola spúšťačom, traumou. To ako na ňu jedinec reaguje už ovplyvňuje výber homeopatického lieku. Každý reaguje na životné situácie rôznorodo. Noha sa uzdraví, no daný človek sa už nemôže dostať na svoju predchádzajúcu kariérnu dráhu. Fyzicky zdravý človek, začne byť iný, prejavujú sa depresie, zlosť, podráždenie. Je to negatívna situácia, trauma ktorá sa kvôli nadmernému strachu pretavila a ovplyvnila správanie človeka, jeho postoj, emócie, činy. My nie sme stroje, ktoré nereagujú na vonkajší svet, sme ľudia plní emócii, ktoré sú našou súčasťou, našim kompasom a zrkadlom. Sú našou súčasťou.

Ak sa nás niečo veľmi hlboko dotkne na našej duši, silno nás nejaká situácia zraní alebo sa nám opakujú negatívne skúsenosti a my ich nevie spracovať a vyrovnať s negatívnymi zážitkami a pocitmi, vznikne trauma. Táto trauma sa prejavuje zmenou správania a ak je problém hlbšie, alebo sa nerieši, prechádza do konkrétneho ochorenia aj na fyzickej úrovni.

Výber homeopatika 

Už je nám jasné, že pomocou homeopatie nemeníme správanie jedinca, ale že pomocou homeopatie dávame ten správny impulz, aby sa jedinec dostal do rovnováhy a vedel sám spracovať traumatické situácie. To sa však podarí len správnym podaním homeopatika. Pri výbere homeopatika sa homeopat zaoberá prežívaním jedinca. Ak podáme presný homeopatikum, aktivizujeme liečebné sily organizmu. Homeopatiou sa nelieči orgán, nemení sa povaha človeka, ale naopak, správnym predpisom dáva homeopatia impulz telu, aby sa samo uzdravilo a dostalo do psychickej a fyzickej rovnováhy. 

Teraz sa pozrieme podrobnejšie na to ako môžu deti svoju traumu – súrodeneckú žiarlivosť vnímať, a aký homeopatický liek sa na konkrétne fyzické a psychické symptómy hodí. Homeopatiká sú opísané podľa prednášky MUDr. V. Petrociho nasledovne.

Lachesis mutus

Najčastejšou príčinou porúch chovania detí, ktoré potrebujú homeopatikum Lachesis mutus je narodenie súrodenca. V dieťati sa prebudí extrémna žiarlivosť. Podobne je to aj pri homeopatikách Hyoscyamus, Veratrum, Stramonium a Calcarea sulphurica. Každé z týchto homeopatík má odlišnú príčinu a spôsob reakcie na túto situáciu.
Lachesis svojho malého súrodenca skutočne neznáša. Nedokážu dostatočne kontrolovať svoje intenzívne emócie. Sú to veľmi múdre deti a v škole sú výbornými žiakmi. Sú veľmi súťaživí. Vo všetkom chcú byť prví za každú cenu. Je pre nich dôležitý hlavne cieľ. Keď to nejde prirodzenou cestou, zvolia násilie, pomstu. Nehanbia sa klamať keď im to vyhovuje. Veľká žiarlivosť, ktorá vedie k zlomyseľnosti. Potrebujú neustálu pozornosť. Ich kamaráti sa nesmú venovať nikomu inému. Majú rýchle myslenie. Pútajú pozornosť aj svojim ostrovtipom. Vedia zámerne slovne ublížiť. Sú dominantní. Neznášajú obmedzenie svojich rodičov a autorít.

Celkové príznaky a generálie : Neznášajú slnko a teplo. Vyhľadávajú chládok a tieň. Nemajú radi zahalený krk či už šálom alebo príliš zapnutú košeľu ku krku. Nemajú to radi kvôli pocitom zvierania a pocitu nedostatku vzduchu.


Calcarea suplhurica

Opäť pri tomto homeopatiku nastáva problém najčastejšie pri narodení súrodenca. Deti, ktoré budú potrebovať homeopatikum Calcarea sulphurica si budú vyžadovať veľkú túžbu po uznaní, láske a obdive svojej krásy. Túži po komplimentoch, pochvalách, chce dostať pochvalu za oblečenie. Vidia, že iní uznanie dostanú a cítia pri tom naplnenie, zatiaľ čo im sa zdá, že nikdy nebudú mať dosť ocenenia. Tento pocit vyvoláva žiarlivosť. Dieťa, ktoré potrebuje Calcareu suplhuricu je veľmi citlivé na kritiku svojej osoby. Zvlášť sa jej dotkne kritika vzhľadu. Je pre nich dôležitý názor druhých a neustále sebapotvrdzovanie skrz nich. Sú to autoritatívne a hádavé deti, ktoré môžu okolie aj seba presviedčať, že sú najkrajšie, najlepšie. „Som najkrajšia, však?“ Potrebujú potvrdenie, že sú najkrajšie. Neostane nič iné, len im potvrdzovať ich domnienky. Ak je toto správanie doprevádzané chuťou na kyslé jablká, horkokrvnosťou, výtokom hnisu, suchým ekzémom alebo opakovanými zápalmi stredoušia, je Calcarea sulphurica správnym homeopatikom.


Hyoscyamus

Deti, ktoré zodpovedajú homeopatiku Hyoscyamus sa vyznačujú tým, že tieto deti majú vzťah k ohňu. Majú hlúpe chovanie, robia zo seba šašov, grimasy, neslušne sa vyjadrujú a žartujú, napodobňujú druhých ľudí alebo zvieratá. Sú to urozprávané deti, spontánne. Radi vyzrádzajú tajomstvá, chcú sa vyzliekať a byť nahí. Môžu byť veľmi inteligentní, ale na druhej strane akoby im chýbal zmysel pre prirodzenú dôstojnosť a hanbu. Netrpia výčitkami svedomia. Chcú šokovať okolie. Prejavuje sa to bláznivým pobehovaním, oplzlými gestami, vulgárnou rečou. Svojimi neovladateľnými impulzmi privádzajú okolie do rozpakov. Milujú oheň. Radi sa s ním hrajú a experimentujú. Pociťujú veľkú suchosť v ústach, suchosť jazyka a pier. Jazyk vyzerá ako popálená koža. Na jazyku môžu mať krv. Majú problém prijať vodu. Keď majú veľký smäd a pálenie v žalúdku, nie sú schopné napiť sa, kvôli kŕčom v bruchu. Môžu mať averziu k vode celkovo. Trpia suchým kašľom, ktorý sa zlepší, keď si sadnú na posteľ. Po záchvate kašľa môžu vracať krv. Často sa im čká. V hlave môžu mať pocit pulzujúcej bolesti, ktorú opisujú svoj pocit, akoby im v nej špliechala voda. Ruky mávajú nekľudné, stále niečo chytajú, trhajú na svojom tele. Mávajú zášklby svalstva, choreatické pohyby a epileptické kŕče. Kŕče a tiky na tele sa im zhoršia keď počujú tečúcu vodu. U detí často zistíme nočné pomočovanie, dvojité videnie, škrípanie zubov, nočné mory, nekľud z mentálneho vzrušenia. Z mentálnych príčin sa dieťa dostane do týchto stavov najčastejšie pre žiarlivosť, pocit odstrčenosti, strach a nešťastná láska.

Veratrum album

Deti typu Veratrum album sú veľmi nekľudné, neobsedia ani chvíľku na jednom mieste, neustále sa musia niečím zamestnávať, aj keď je to nezmyselná alebo chaotická aktivita, ako napríklad trhanie papiera, alebo neustále zarovnávanie knižiek. Zdá sa, že sa nedajú unaviť a majú mániu robiť dookola jednu vec. Na návšteve sa takéto dieťa správa akoby nebolo v cudzom dome. Pootvára zásuvky, povyhadzuje veci, urobí neporiadok. Tieto deti sú aj predčasne mentálne vyspelé. Sú veľmi zvedavé, chcú vedieť ako a prečo veci fungujú tak ako fungujú. Kladú ťažké otázky. Môžu sa pýtať na posmrtný život a iné oblasti v ktorých nemajú jasno. Pýtajú sa na zmysel života. Premýšľajú nad vážnymi vecami. Často sa nebudú baviť s rodičmi, ale s ľuďmi, ktorí sú inteligenčne vysoko. Sú to prehnane inteligentné deti, ktoré vnímajú svet cez rozum a neuvedomujú si citové skúsenosti. Svoje racionálne myslenie ich povyšuje nad svojich spolužiakov, sú si toho vedomí a tak sa stávajú pyšnými. Už ako malé deti vedia byť kritické a vidia chyby druhých ľudí. Majú pocit, že sa nemýlia. Sú to veľmi bledé deti, studené, na čele majú často ľadový pot. Napriek pociťovanému chladu majú radi studené nápoje a kyslé ovocie. Tieto deti sa môžu ľahko dostať do stavu intenzívneho vzrušenia, kedy sú zúrivé, násilné, hrubé a nadávajú. Keď je dieťa potrestané, nič nepovie, neukáže svoje emócie, ale veľmi skoro zatvrdne. Sú to často nezvládnuteľné, nekľudné a zlomyselné deti. Sú neustále v pohybe. Urobia presný opak toho, čo od nich rodič chce. Klamú do poslednej chvíle. Chcú byť prvé za každú cenu. Túžia na seba upozorniť. Napríklad prostredníctvom simulovania choroby. Žiarlia. Majú tendenciu ponižovať svoje okolie. V škole môžu biť spolužiakov. Najčastejšími patologickými prejavmi u nich sú poruchy chovania, mániodepresívne stavy, neuralgie, bolesti hlavy, gastroenteritídy. Títo ľudia sa pri dehydratácii rýchlo dostávajú do kolapsu s veľkou slabosťou, výrazným chladom celého tela, namodralými a extrémne studenými končatinami a prepadnutou tvárou. Má kŕče a zášklby svalov. Slabá schopnosť udržať si v tele vodu.

Stramonium

Tieto deti majú veľa strachov. Majú strach z tmy, psov, samoty, cintorínov, duchov, vody, boja sa zrkadiel a blýskavých predmetov. Deti žijú v situácii extrémneho ohrozenia. Majú extrémni strach a preto sú násilné. Majú pocit opustenia a preto túžia po spoločnosti. Doslova priľnú, tlačia sa k rodičom. Nezaspia v tmavej miestnosti. Svetlá musia mať zasvietené. Skrývajú sa. Boja sa cudzincov, psov, iných zvierat, úzkych priestorov, tečúcej vody, zadusenia. Toto všetko odráža základné pocity, že budú zranené. Nekontrolovateľné impulzy ich podvedomia sa premietajú navonok a vytvárajú svet hrôzy a neustáleho ohrozenia. Tieto deti bývajú počas vyšetrenia veľmi kľudné, sediace na lone rodičov. Až sa nám nechce veriť, že môžu byť voči rodičom a súrodencom také agresívne. Keď sa začne hovoriť o strachoch dieťaťa, začne byť ospalé. Ospalosťou čelí ťažkej situácii. Tento stav nastane aj vtedy, keď má hovoriť o škaredom zážitku, ktorý ho vyľakal. Môže sa stať, že z ničoho nič niečo zhodí zo stola, alebo nečakane zbije súrodenca či kamaráta počas hry. Sú impulzívne, ale málokedy z neho cítime zlomyseľnosť. Máme tendenciu tieto deti ľutovať. Prvý príznak býva strach v noci v posteli. Ide o dieťa s obrovským strachom zostať v noci samo. Bojí sa tmy a vyžaduje aspoň malé svetielko. Máva zlé nočné mory, z ktorých sa budí vydesené a nedá sa rýchlo upokojiť. Znovu zaspí len pritisnuté na niektorého z rodičov. Má strach z vody a dostať jeho hlavičku pod sprchu býva často nad ľudské sily. Dieťa sa zobudí, zakričí a sadne si na posteľ. Je stále v opojení hrôzy, nie je celkom prebudené. Keď sa prebudí, nikoho nepoznáva a veci si nepamätá. Z počiatku sa deti snažia neprejavovať svoje násilie, pretože majú strach z intenzity svojich pocitov. V prvom štádiu sú len náznaky a impulzy násilia. Keď to nedokážu kompenzovať, začnú mať záchvaty zúrivosti, v ktorých kopú, bijú, štípu, hryzú, rozbíjajú veci, nadávajú alebo sa hlboko smejú. Deti, ktoré potrebujú Stramonium sú veľmi násilné. Trpia na strabizmus, epilepsiu, choreu, tiky, mániodepresívne stavy, poruchy spánku a pozornosti. Časté nočné pomočovanie, hlavne po prežitom strachu. Stramonium má strach z konkrétnych vecí a ľudí (V. Petroci, 2013).


Použitá literatúra:

PETROCI, V.: Studánky.Obrazy dětí v hoemopatických lécích. Levoča : Modrý Peter, 2013.168 s. ISBN 978-80-89545-17-9.

GABRIELLE, P., MURRAY, F.: Homeopatie pro děti. 1. vydanie. Praha : Alternativa, 2004. 231 s. ISBN 80-85993-93-7.

CHAPPELL, P.: Homeopatická samoléčba. Praha: Alternativa, 2009. 219 s.ISBN 80-85993-04-X.