Práca homeopata

Rozhovor so Zuzkou Královou, absolventkou Slovenskej akadémie klasickej homeopatie o práci homeopatky

Ako si sa dostala k práci homeopatky?

Asi najpresnejšia odpoveď je, že k tejto práci som sa dostala prostredníctvom štúdia homeopatie. K štúdiu samotnému som sa dostala veľmi intuitívne, niekedy keď som mala asi 35-36 rokov, a mala som pocit, že by som už rada robila niečo, čo chcem robiť a ako chcem robiť. Intuitívne som vtedy vyhľadávala také smery, ktoré ma vždy bavili a vždy ma bavili ľudia a ich príbehy. Najskôr som absolvovala jednoročné štúdium na filozofickej fakulte na katedre psychológie, pretože ma vždy psychológia veľmi zaujímala. Tam som si ujasnila, čo by som vlastne chcela robiť. Chcela som pochopiť nielen dušu človeka, ale človeka celého, to znamená aj s jeho fyzickými prejavmi, a preto – bolo to naozaj veľmi intuitívne rozhodnutie – som sa rozhodla študovať homeopatiu. Pomohlo viacero náhod a po niekoľkých týždňoch od rozhodnutia samotného všetko do seba zapadlo a homeopatiu som naozaj začala študovať v Slovenskej akadémii klasickej homeopatie.

Čo si vedela o homeopatii v tom čase?

Takmer nič. Nemala som s ňou žiadne skúsenosti. Vedela som iba, že je to holistická terapia. Spĺňala moju predstavu o človeku ako celku, nekúskovala ho – toto je tvoja duša, toto sú tvoje vnútorné orgány a mala som pocit, že pomáha odhaľovať súvislosti medzi tým, čo sa človeku deje vrátane ťažkostí a tým ako žije. Na začiatku štúdia som si pripadala stratená, pretože tam boli ľudia, ktorí mali nesmierne veľa naštudovaného. Zaznela otázka, pre ktoré homeopatikum je typické to a to – a keď spomedzi nás študentov zaznela správna odpoveď, tak ja som si párkrát povedala: čo tu vlastne robím?. Ale ani na chvíľku ma to neprestalo baviť a už niekedy počas druhého ročníka som vedela veľmi jasne, že toto je práca, ktorú chcem robiť.

apothecary-730292_640

Čo ti prináša tá práca?

Hlboké uspokojenie. Kvôli charakteru tej práce a tým, že mi dáva veľkú mieru slobody a nezávislosti. Navyše, je to vyslovene pozitívna práca.

Čo teda znamená byť homeopatom, aká je jeho náplň práce?

Byť homeopatom znamená byť otvorený a nesúdiaci. Je to o stretávaní sa s ľuďmi a o pomáhaní im skvalitniť a zjednodušiť ich život v akomkoľvek smere, či už pri akútnom ochorení, alebo pri nejakých dlhodobých chronických ťažkostiach. Na homeopatii ako takej sa mi veľmi páči aj to, že je to aktívna terapia, že veľmi aktívne zapája aj klienta. Nevytvára sa žiaden pocit nadradenosti a podradenosti. O to sa veľmi snažím aj pri svojej každodennej práci – aby naozaj mal človek pocit, že som dokázala vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa cíti natoľko bezpečne, aby sa mohol otvoriť, prostredie, kde nikto neposudzuje to, čo hovorí, a súčasne sa snažím podporiť to, aby klient prevzal zodpovednosť.

(viac v článku Z. Královej: Čo sa deje za dverami u homeopata)

V akých situáciách vie homeopat pomôcť?

Tie situácie sú rôznorodé. Asi najčastejšie vidím, že rodičia sa snažia pomôcť svojim deťom a potom najčastejšie prostredníctvom konkrétnych výsledkov v terapii dieťaťa alebo už počas konzultácie samotnej ani nepočkajú na výsledok, sa objednajú oni sami, pretože ich to nejakým spôsobom osloví a vnímajú, že to dáva zmysel. Že dáva zmysel súvislosť toho života, akým doteraz žili a konkrétnymi fyzickými alebo duševnými problémami. Takisto veľký priestor je pri akútnych problémoch, kde ešte možno ľudia nie sú pripravení ísť tak do hĺbky do svojich životov, ale aj tam je aktivita človeka veľmi vysoká, pretože musí pomenovať prejavy ochorenia, svoje pocity, v čom ho napríklad aktuálny stav obmedzuje, a tiež ho podporuje vo vnímavosti, musí si navnímať, čo jeho stav zlepšuje, zhoršuje. To sú dve najčastejšie situácie.

Čo je podľa teba na práci homeopata najťažšie?

Úplne najťažšie to bolo v začiatkoch, keď som skončila školu a bola som rozhodnutá stať sa homeopatkou. Vtedy som bola konfrontovaná s tým, že nikto o mne nevie a že to čo viem, nemôžem posúvať ďalej. Chcela som niečo odovzdávať, pracovať od rána do večera, ale nemala som to komu odovzdávať. Teraz to vnímam tak, že aj prechodné obdobie, kým sa prax rozbehne je dôležité. Je to istý druh skúšky. To obdobie môže byť rôzne dlhé – niekoľko mesiacov až niekoľko rokov, takže je nutné s pokorou vstúpiť do procesu, keď sa človek rozhodne stať homeopatom, prijať, že prácou môže byť aj ďalšie štúdium alebo konzultácie poskytované zadarmo, pretože to je tiež jedna z vecí, ktoré sa homeopatie týkajú, keďže zdravotné poisťovne na Slovensku homeopatické konzultácie nepreplácajú. V súčasnosti ma veľmi mrzí, ak niekto má vážny zdravotný problém a neprijme moju pomoc, len preto, že niekto homeopatiu ohovoril. Kvôli predsudkom a nepravdivým informáciám radšej zostane chorý. Trápi ma to, pretože homeopatia je veľmi čisté a efektívne liečenie pomocou liekov, ktoré nemajú žiadne nežiaduce účinky.

Čo sa rieši ľahko a čo ťažko v homeopatii?

Priznám sa, že nerozlišujem ľahké a ťažké prípady, každý je svojim spôsobom výzvou, pretože pri tom takzvane ľahkom, kde je esencia možno hneď zrejmá a všetko do seba zapadá, som vďačná, že som mala tie vedomosti a človek mal dôveru prejaviť svoje vnútro. Na druhej strane som vďačná aj za ťažšie prípady, lebo na nich sa veľa učím. Preto nedokážem odpovedať na otázku, čo je ťažké a čo ľahké. Ani na základe toho, či sa počas konkrétnej konzultácie veľa mlčí a dostávam krátke odpovede na otázky, alebo či ten človek rozpráva spontánne a veľa - ani to by som vyslovene neoznačila ako ťažké a ľahké.

Ako si vieš predstaviť budúcnosť homeopatie na Slovensku?

Budúcnosť homeopatie vidím v rovnováhe medzi trpezlivou každodennou prácou, štúdiom a informovaním o homeopatii a jej možnostiach napr. prostredníctvom rôznych tematických stránok na internete, prednášok, spoluprácou s médiami a pod. Je potrebné naozaj byť trpezlivým a neočakávať, že ľudia hneď budú zdieľať nadšenie pre homeopatiu, alebo radosť z úspechu, pretože je to naozaj citlivá oblasť. Človek tým, že zdieľa svoje problémy a skúsenosti sa do istej miery otvára aj pred inými a priznáva, že mal nejakú ťažkosť a že sa ju rozhodol riešiť spôsobom, ktorý nie je bežne prijímaný. Budúcnosť homeopatie vnímam tak a verím, že sa stane neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Viem si bez problémov predstaviť spoluprácu s konvenčnou starostlivosťou. Pre mňa je nesmierne dôležité nechať človeku slobodnú voľbu, nechať, aby si vybral, ktorý spôsob mu vyhovuje a vnímam, že nie je dobré tlačiť. Myslím si, že ak tlačíme iba na konvenčnú medicínu, alebo iba na alternatívu, tým zvyšujeme stres človeku, ktorý už má stres zo svojho ochorenia, akoby sa ten človek musel rozhodnúť medzi tými dvoma možnosťami a to nie je dobré. Skôr je vhodné ponúknuť mu, že sa nemusí ničoho zbavovať, ale veľmi citlivo mu vytvoriť priestor pre jeho rozhodnutie, nech je akékoľvek.

So Zuzkou Královou sa rozprávala Dagmar Ferencziová

Ing. Zuzana Králová

rozhovor s homeopatkou

Som absolventkou Slovenskej akadémie klasickej homeopatie a registrovanou homeopatkou Slovenskej komory homeopatov. Mám vlastnú homeopatickú prax a informácie a poradenstvo v oblasti homeopatie poskytujem aj prostredníctvom rôznych webov a médií (napríklad Homeopatia online, Dr.Max, časopis Vitalita). Homeopatiu vnímam ako prirodzený, efektívny a citlivý spôsob liečenia. Vo svojej praxi podporujem zmysluplnú spoluprácu rôznych liečebných smerov. Viac informácií o mne a mojej práci nájdete na www.homeopaticky.sk