Rozhovor s homeopatom – Tomáš Výboch

Rozhovor o štúdiu a podpore homeopatie

Dnes vám prinášame rozhovor s mladým homeopatom Tomášom Výbochom, ktorý je výraznou osobnosťou v rámci homeopatickej komunity, na jednej strane pre svoj rýchly úsudok a komunikatívnosť, ale aj preto, lebo je jedným z ľudí, ktorí sa k téme homeopatie vyjadrujú aj na verejných fórach. Rozhovor si môžete buď vypočuť, alebo prečítať v článku pod prehrávačom audia.

Ahoj Tomáš, ďakujem, že si prijal pozvanie a porozprávaš nám dnes niečo o tvojom vnímaní homeopatie a o tvojej blogerskej činnosti.

​

Prvá otázka smeruje k tomu, ako si sa dostal k homeopatii? Pôvodne si študoval iný odbor, pokiaľ viem.

Áno, k homeopatii som sa dostal, keď som mal 18 rokov. Išiel som na jednu chatu na výlet na východné Slovensko. Tam som veľmi ochorel, dostal som vysoké teploty a triašku. Práve v tom čase tam bola jedna homeopatka, ktorá mi dala liek a ja som bol do pár hodín v poriadku. To vo mne vyvolalo veľkú zvedavosť, čo to je za liek, ktorý mi tak rýchlo pomohol. Bol som zvyknutý, že z takého ochorenia sa dostávam niekoľko dní. Tak sa začala moja cesta za homeopatiou, ktorá trvá dodnes.

Ako si sa potom dostal k štúdiu?

Najprv som si požičal jednu knihu a po jej prečítaní som bol homeopatiou uchvátený. Myslím, že ma homeopatia najviac uchvátila práve tým, že predpis homeopatického lieku sa zakladá nielen na fyzických symptómoch, ale aj na mentálnej stránke klienta. To mi pripadalo veľmi fascinujúce, lebo mám k psychológii veľmi blízky vzťah. Začal som si knižky kupovať a vedel som, že určite raz budem chcieť homeopatiu reálne študovať. Počkal som, kým vychodím školu a začnem pracovať, aby som mal dostatok peňazí. Keď som si našiel prvé zamestnanie, prihlásil som sa na Slovenskú akadémiu klasickej homeopatie v Bratislave.

Je teda potrebné, aby homeopat študoval? Nestačí si prečítať tie knižky?

Neviem na to dať jednoznačnú odpoveď, ale môj názor je taký, že si vôbec neviem predstaviť, že by niekto dokázal robiť homeopatiu bez štúdia. Nestačí sa totiž knižky jednoducho naučiť naspamäť a na základe toho predpisovať homeopatický liek. Je potrebné využívať aj citovú stránku osobnosti. A naučiť sa ju používať, k tomu podľa mňa človek potrebuje mentora. Počas mojich prvých rokov, keď som bol samouk, dosahoval som len minimálne výsledky, ktoré ma nepresvedčili o tom, aká je homeopatia účinná. Našťastie som ale vytrval a keď som potom začal chodiť do školy, začal som mať oveľa lepšie výsledky. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa to dalo zvládnuť bez školy.

Používaš aj nejaké iné alternatívne metódy alebo sa ti zdá homeopatia postačujúca v tom, čo chceš robiť?

Zo začiatku som mal ambície používať viac alternatívnych metód, napríklad aromaterapiu. Zamýšľal som sa aj nad astrológiou, či by mi nemohla pomôcť v mojej snahe pomáhať ľuďom. Avšak čím viac som sa homeopatiou zaoberal, tým jasnejšie som vnímal, že to bude štúdium do konca života a že by som na iné metódy pravdepodobne nemal čas. A tak som sa radšej rozhodol, že budem jednu vec ovládať poriadne, než priemerne niekoľko metód. Tak je to doteraz. Občas použijem etikoterapiu, ale to sa dá aplikovať len na veľmi malý okruh osôb. Myslím si, že keď niekto zvládne výborne homeopatiu, tak nepotrebuje študovať žiadne ďalšie metódy.

Prečo je homeopatia taká dôležitá?

Vie skutočne pomôcť v rozmanitom množstve prípadov, pri fyzických problémoch, psychických problémoch – alebo čo je to, čo prináša ľuďom?

Uvediem príklad, ktorý videl každý homeopat mnohokrát. Príde k nemu klient, ktorý už skúšal všetky možné klasické postupy a tie nepomohli. Jednoducho zlyhali a nevedeli mu natrvalo pomôcť. Ten klient sa potom rozhodne liečiť homeopaticky a homeopatický liek mu nakoniec pomôže. Ide o to, že ten človek skúšal predtým všetko možné a nepomohlo to a nakoniec mu pomohla homeopatia. Podľa môjho doterajšieho poznania, je to najúčinnejšia metóda liečby akú poznám.

Rozumiem, ale asi žiadna metóda nie je stopercentná, čo myslíš?

Určite. Súhlasím. Myslím si, že homeopatia má svoje veľké mínusy. Jedným z nich je skutočnosť, že je mimoriadne náročná. Kto nie je homeopatom, netuší, aké to je ťažké. Mnohým klientom vôbec nevieme pomôcť, pretože jednoducho nevieme nájsť ten správny liek, ktorý klient potrebuje. Myslím si, že život je taký rozmanitý, že neexistuje jednoduché riešenie na všetko. Jednoducho niekomu sa dá pomôcť a niekomu nie.

Ako vnímajú tvoju prácu kamaráti a rodina?

Rodina bola zo začiatku skeptická. Mysleli si, že je to nejaký môj rozmar a len míňam peniaze. V tých časoch – to boli ešte koruny, boli totiž knihy veľmi drahé. Pamätám si, že prvá kniha, ktorú som si kúpil, stála 3000 korún. To bolo pre študenta dosť veľa. Avšak oveľa neskôr, keď som už začal aj študovať na škole a mal som výsledky, tak ma začali podporovať a stoja za mnou. Čo sa týka kamarátov – tí sa rozdelili na dva tábory. Jedna skupina ma podporuje a druhá skupina to bagatelizuje, respektíve s tým nesúhlasí. Samozrejme hlbšie citové vzťahy s touto druhou skupinou ochladli, lebo myslím, že nie je možné byť príliš blízky s niekým kto neuznáva niečo, čomu človek venuje celý alebo väčšinu svojho života. Aspoň tak to je u mňa.

Blog venovaný okrem iných tém homeopatii

Okrem toho, že si homeopat, si aj bloger, veľa píšeš článkov na podporu homeopatie, akým témam sa venuješ na svojom blogu?

Venoval som sa, kým mi ho nezrušili. Blog som si založil ešte počas štúdia na vysokej škole na podnet môjho kamaráta. Moje hlavné pravidlo pri písaní blogu je písať o tom, čo má človek naozaj prežité, čo cíti. Nesmie to mať naučené. Vtedy to má autenticitu a silu. Väčšinou píšem svoje životné skúsenosti a zakomponujem ich do nejakého príbehu. Okrem toho píšem samozrejme aj o homeopatii. Obzvlášť som začal o homeopatii písať nedávno, keď sa spustila vlna kritiky zo strany médií, tak som vlastne v tých článkoch homeopatiu obhajoval.

Za čo ti veľmi pekne ďakujeme a ďakujem aj za dnešný rozhovor. Želám ti, aby sa ti darilo s klientmi a riešením ich problémov a dúfam, že sa ešte niekedy počujeme.

​