Alternatívna medicína

By Admin / 5. júla 2017
Alternativna medicina

Courtesy of pixabay.com

Alternatívna medicína zahŕňa súbor liečebných metód, ktorých liečebný systém preverila dlhoročná prax. Niektoré z metód alternatívnej medicíny majú dlhú históriu, mnohé ich postupy sa osvedčili a pretrvávajú naďalej aj v našich časoch. Niektoré postupy boli prepracované, doplnené a rozvíjajú sa ďalej súčasne s vývojom ľudstva.

Alternatívna medicína zahŕňa celostný prístup ku človeku a k zdraviu. Ochorenie pacienta sa nevníma ako ochorenie určitej časti tela, ale berie do úvahy celú ľudskú bytosť s telom, dušou a mysľou. Každý človek je jedinečný so svojimi pocitmi, prejavmi, vnímaním reality a svojimi jedinečnými potrebami.

Každý terapeut alternatívnej medicíny by mal disponovať rozsiahli vedomosťami tej konkrétnej liečebnej metódy, ktorou sa zaoberá. Mal by neustále rozširovať svoje vedomosti, aby mohol správne vyhodnotiť pacientov stav a ponúknuť adekvátnu liečbu.

V súčasnosti sú pod alternatívnou medicínou zahrnuté tieto liečebné metódy:

Homeopatia

Homeopatia je veľmi účinná holistická forma komplementárnej medicíny. Homeopatia lieči človeka ako celok. Pracuje na princípe, že myseľ a telo je úzko späté. Pri klasickej (konvenčnej) medicíne dostanú ľudia s rovnakou diagnózou vo všeobecnosti rovnaký liek. V homeopatii závisí určenie homeopatika pre ľudí s rovnakou diagnózou od rôznych faktorov, ktorými sa ľudia medzi sebou líšia, pretože v homeopatii ide o individualizáciu. Aj keď majú dvaja ľudia rovnakú diagnózu, každý z nich je jedinečný so svojimi telesnými i mentálnymi prejavmi, vnímaním reality, a pod.

História

Už v 5.stor. pr.n.l. grécky lekár Hippokrates ustanovil pravidlo podobnosti, založené na princípe „podobné nech lieči podobné“, ktoré vychádza z predpokladu, že látka ktorá je schopná vyvolať príznaky ochorenia u zdravého jedinca, môže byť použitá na liečbu podobných príznakov počas ochorenia. Rimania v 1. až 5. storočí n.l. ďalej rozvíjali lekárske vedy. Švajčiarsky lekár a alchymista Paracelsus (1493-1541), ktorý bol jedným z najväčších vedcov 16. storočia, dopomohol prejsť alchýmii k modernej chémii. Paracelsus veril v presné dávkovanie, čo vyjadril slovami „závisí iba od dávky, či je jed jedom alebo nie“. Jeho výklad o chemických a liečebných vlastnostiach viacerých látok ako aj obhajovanie Hippokratovho princípu „podobné nech lieči podobné“ zaraďuje Paracelsa medzi kľúčové osobnosti v rámci rozvoja homeopatie. Britský homeopat J. C. Burnett (1840-1901) to vyjadril slovami:

„Paracelsus zasial zrnko, z ktorého vyrástol mocný dub homeopatie“.

V roku 1780 nemecký lekár Samuel Friedrich Christian Hahnemann (1755-1843) začal so svojou lekárskou praxou. Jeho vlastné poznanie ho doviedlo k ukončeniu lekárskej praxe, keďže bol rozčarovaný krutými liečebnými metódami, ktoré sa v tom čase používali. V roku 1790 škótsky učiteľ, lekár a chemik Dr. W.Cullen prekladal knihu výklad Materie medica a v tom čase začal Hahnemann s bádaním a pokusmi, ktoré mali obrovský vplyv na ďalší rozvoj homeopatie. Jeho práca priniesla ustanovenia nového typu medicíny - homeopatie. Homeopatia z gréckeho slova homeos – podobné, pathos - utrpenie.

V roku 1810 vyšlo jeho prvé dielo Organon racionálnej liečby, v ktorej zhrnul princípy svojej liečby. V roku 1812 začal vyučovať homeopatiu na univerzite v Lipsku. V čase Hahnemannovej smrti bola homeopatia aj napriek nedôvere a protirečeniam, ktoré pretrvávali medzi zástancami konvenčnej medicíny, zavedená a ustanovená ako liečebná metóda vo viacerých častiach sveta. Otvorili sa homeopatické školy a homeopatické nemocnice, overovali sa nové prípravky, čím sa ďalej rozširovala Materia medica. Väčšinu Hahnemannových nasledovníkov tvorili lekári, ktorí po osobných skúsenostiach ustúpili od liečebných postupov konvenčnej medicíny.

Najznámejší nasledovníci Dr. Hahnemanna v 19. stor. boli Dr. J. T. Kent a Dr. C. Hering. Dr. Hering vytvoril tri základné pravidlá liečby, ktorými vysvetľuje ako je ochorenie liečené homeopaticky. Dr. Kent zase vypracoval presný postup liečby a jeho pochopenie. Od roku 1970 grécky homeopat G. Vithoulkas zaktualizoval priebehy liečby a upravil teóriu a praktické používanie homeopatie. Medzi ďalších najznámejších homeopatov súčasnosti patria Dr.  J.  Scholten, Dr. Rajan Sankaran, Roger Morrison M. D. a ďalší.

Materia Medica, skúšky homeopatík

Od vtedy, čo Samuel Hahnemann po prvýkrát rozvinul svoje teórie, bolo otestovaných viac ako 8000 tisíc substancií z minerálnej, rastlinnej aj živočíšnej ríše. Počas skúšok homeopatík dostáva jedna skupina ľudí základnú aktívnu testovanú látku a druhá skupina neaktívnu látku globulky s obsahom cukru (placebo). Testovaní nevedia, čo dostávajú. V klinických skúškach sa testujú aktívne látky homeopatika spolu s kontrolnou skupinou, ktorá dostala neaktívnu liečbu (placebo). Klinické skúšky homeopatika, ktoré koordinoval Dr. D. Taylor – Reilly v r.1986 v Glasgowe dokázali jasné štatistické zlepšenie u pacientov liečených homeopatikami. Toto zlepšenie nemohlo byť vyvolané reakciami na placebo.

Metaanalýzy

Boli vypracované tri dôležité metaanalýzy:

  • 1. publikované v British Medical Journal v roku 1991, vedenú prof. J. Kleijenom,
  • 2. v roku 1996 Pre Európsku komisiu v Bruseli, vedenú Dr. J. P. Boiselom,
  • 3. publikovanú v časopise The Lancet v roku 1997, vedenú Dr. K. Linde.

Štúdie boli spracované skeptickými nezávislými výskumníkmi, z ktorých ani jeden nebol homeopat. Štúdie prišli k záveru, že

napriek snahe dokázať opak, je homeopatia účinnejšia ako placebo.

Hodnoverné pokusy boli urobené aj vo veterinárnej medicíne pod vedením homeopata C. Daya a v r. 1984 potvrdili, že homeopatický účinok nemôže byť placebo, pretože u zvierat, ktoré na takéto vplyvy nie sú vnímavé, bola homeopatická liečba účinná.

Výroba homeopatík

Hahnemann určil ako musia byť substancie zriedené, aby sa u pacienta zabránilo vzniku nežiaducich účinkov. Prípravky sú riedené do vysokého stupňa, až z pôvodnej substancie nezostane v roztoku žiadna molekula. Preto je aj napriek vysoko jedovatým substanciám, ktoré sa niekedy používajú pri výrobe homeopatika, vyrobený prípravok úplne bezpečný aj pre deti. Zároveň je toto hlavnou príčinou, prečo sa ortodoxní lekári a vedci pozerajú na homeopatiu s takým skepticizmom.

Potencovanie prípravkov umožňuje určiť silu (potenciu), akou je substancia uvoľnená do roztoku. Pri príprave homeopatík sa roztok alebo substancia prudko pretrepáva alebo pretriasa s údermi o tvrdý povrch. Podľa Hahnemannovej teórie, čím viac je prípravok zriedený, tým je silnejší a má vyššiu potenciu - číslo (napr. 9CH, 15CH, 30CH, a pod.).

Takto vyrobené prípravky sa však stávajú homeopatikami vtedy, ak sú predpísané na základe princípu podobnosti „similia similibus curantur„ - „podobné nech lieči podobné“. Pre správny výber homeopatika je nevyhnutná skúsenosť, presný úsudok a znalosti o chorobách a o homeopatikách.

Ajurvéda

Slovo ajurvéda pochádza zo sanskritu a môžeme ho preložiť ako veda o živote. Najstaršia literatúra o ajurvéde pochádza až z védskeho obdobia v Indii. Ajurvéda je systém tradičného lekárstva v Indii. Ajurvédski praktickí lekári používajú ajurvédske bylinné preparáty a ajurvédske liečebné metódy pri ochoreniach. Ajurvéda sa zameriava na dynamické vyvažovanie životných energií (prán) v tele a považuje väčšinu porúch v organizme za psychosomatické. Všetky liečebné odporúčania sú zamerané na podporu rovnováhy v organizme (dóš). Liečebné odporúčania zahŕňajú odporúčania pre vyvážené stravovanie a životosprávu, terapie a procedúry (aromaterapia, hudba, masáže), pulsovú diagnostiku, telesné (Hatha jóga) a dychové (pránajáma) cvičenia a meditácie. Ajurvédske rastlinné a minerálne doplnky stravy prispievajú k harmonickej vyváženosti mysle a tela obnovením vnútornej životnej sily.

Akupunktúra

Slovo akupunktúra je zložené z dvoch latinských slov - acus (ihla) a punctio (bodnutie). Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že ide o aplikáciu ihiel do určitých bodov. Čínsky výraz pre akupunktúru čžeň-czju približne znamená pichanie a nahrievanie. To znamená, že v akupunktúre sa nepoužíva len ihla, aj keď jej používanie je najčastejšie, ale aj iné spôsoby ovplyvňovania aktívnych bodov meridiánov. Akupunktúra je pôsobenie na systém aktívnych bodov a meridiánov organizmu. Aktivita týchto meridiánov má však svoje veľmi prísne pravidlá. Riadi sa podľa biorytmov a ďalších zákonitostí.

Aromaterapia

Aromaterapia používa na liečenie silicové oleje. Tieto oleje sú darom prírody a ľudstvo si ich váži už od staroveku. Voňavé silice sprevádzali už dávnych Egypťanov po celý ich život a rovnako boli cenené aj v starom Grécku. Egypťania neboli jediným národom, ktorý používal aromatické látky. Dochovala sa hlinená doštička z Babylonu pochádzajúca asi z roku 1800 pr.n.l., na ktorej je objednávka na olej z cédru, myrhy a cyprušteku. Tiež židovské národy používali oleje a kadidlá. Gréci sa veľa naučili od Egypťanov ako používať a vyrábať parfumy a aromatické látky. Rimania používali parfumy ešte viac ako Gréci. Parfumy používali na kúpele, masáže, ale voňali si s nimi aj vlasy, telo, šaty a dokonca i vojenské vlajky a steny domov.

Hlavnú pozornosť na psychologicko-energetickú rovinu sústredil a prepojil znalosti čínskej medicíny s praxou aromaterapeut Gabriel Mojay. Otvoril tak tretiu cestu pre využitie esenciálnych olejov na liečenie našej duše - používať esenciálne oleje ako poslov energie a vedomia.

Esenciálne oleje pôsobia vo všetkých rovinách. Môžu okamžite zmierniť fyzické symptómy a súčasne budú pôsobiť aj na emočnú a mentálnu rovinu. Éterické oleje pri vdychovaní prenikajú cez nos ku koreňu vnútorného nosa, ktorý je vystlaný tenkou vrstvou sliznice. Čuchové stimulácie dokážu vyvolať okamžitú a priamu reakciu nervového systému. Človek a rastliny sú udržované pri živote rovnakou životnou silou a sú preto v harmónii. Takže na liečivé účinky je nutné používať iba prírodné esenciálne oleje.

Aura - Soma

Aura znamená svetlo. Soma znamená telo. Aura - Soma je liečebný harmonizujúci systém práce s farbami a ich pôsobením na telo, myseľ a vedomie človeka. Aura - Soma pracuje s príčinami a nie dôsledkami vzniknutej nerovnováhy v organizme. Je to spôsob sebapoznania a osobného rozvoja, ktorý používa energiu farieb, bylín, esenciálnych olejov a kryštálov. Ony majú schopnosť priniesť rovnováhu na fyzickej, emocionálnej, mentálnej alebo spirituálnej úrovni. Flakón – Equilibrium - je hlavný produkt Aura - Soma a možno ho definovať ako „rovnováha“ alebo trvalejší rovnovážny stav. Každý Flakón - Equilibrium - obsahuje dve vrstvy: spodnú, ktorá je vodná a vrchnú, ktorá je olejová. Obe vrstvy obsahujú esenciálne oleje, bylinné výťažky v kombinácií s energiou z kryštálov, drahých kameňov a energie farieb. Emulzia, ktorá vznikne premiešaním týchto dvoch častí sa natiera na telo ako telový olej.

Biotronika

Biotronika je nemedicínsky odbor, ktorý slúži pacientom pri chorobách spôsobených bioenergetickou nedostatočnosťou. Slovo biotronika po prvý krát ustanovil v roku 1945 Jozef Zezula pre odbor liečby, ktorý zahŕňa do biotronickej patológie náuky o vitálnej sile, náuku o použití a filozofiu, ktorá je jej základom.

Biotronika je filozofia a vlastná liečba praktickou aplikáciou, ktorá vychádza z poznania, že človek pozostáva z troch častí:

  • Hmoty
  • Ducha
  • Vitality

Biotronika za zameriava na narušenie vitálnej sily na bunkovej, orgánovej a celotelovej úrovni. Vitálnu silu definuje ako energetický prejav živej hmoty. Je to organická energia viazaná na živú hmotu. Biotronika je samostatný odbor, ktorý má svoje pravidlá a zákonitosti. Ošetruje komplexne celý organizmus, orgán, či skupinu buniek. Pôsobenie prebieha tak, že sa najprv z postihnutého miesta odoberie poškodená plazma a potom posilňujú to miesto vitálnou silou - biotronickým spôsobom.

Gemmoterapia

Gemmoterapia je bylinná liečba, ktorá využíva prostriedky vyrobené hlavne z tkanív rôznych stromov, kríkov a pupeňov kvetov. Spôsob prípravy je macerácia v roztoku liehu a lekárskeho glycerínu. Fytoterapeuti ju považujú za modernú a zároveň v súčasnosti najúčinnejšiu formu fytoterapie. Gemmoterapia je veľmi rozšírená vo Francúzku a v Taliansku ako forma detoxikácie organizmu.

Irisdiagnostika

Irisdiagnostika v preklade znamená študovanie farieb oka“. Je to bezbolestná metóda diagnostiky známa už tisícky rokov, pri ktorej sa skúma reflexná zóna dúhoviek, zreničiek a očného bielka. Na týchto zónach, konkrétne na dúhovke, sa zobrazujú rôzne pigmenty, značky, farby, škvrny a podobne, zatiaľ čo na bielku sa zobrazujú cievky, ktoré poskytujú dôležité informácie pri určovaní diagnózy. Na diagnostikovanie sa používajú očné mapy, ktoré sa vyvíjali desiatky rokov. Irisdiagnostika vie určiť stav každého jedného orgánu v tele, stav jednotlivých systémov, kostí, hormonálnych porúch a mnoho iného.

Kryštaloterapia

Kryštaloterapia je liečenie liečivými kameňmi (polodrahokamov, kryštálov) a ich esenciami. Pôsobí na harmonizáciu energetického systému človeka, odstraňuje bloky na fyzickej a emocionálnej úrovni.

Choroby sú bežnou súčasťou života. Takmer každý človek bol aspoň raz v živote chorý. Alternatívna medicína ponúka pohľad na chorobu ako na sprievodcu životom. Choroba z jej pohľadu nie je náš nepriateľ, ba práve naopak - je to náš spoločník na ceste životom, ktorý nás upozorní, že sa niečo s nami deje. Človek stratil spojenie so svojim celkom. Naše myšlienky, názory, životné postoje, životný štýl a stravovanie nás formujú a môže vzniknúť nerovnováha a disharmónia v organizme. Môže vzniknúť niečo, čo nie je v jednote s naším celkom, s našou osobou.
Prevziať zodpovednosť za svoje zdravie je našou výsadou a právom. Byť slobodný znamená byť zodpovedný sám za seba. Alternatívna medicína so svojimi metódami nám ponúka sprievodcu na ceste za slobodou.
Editovala: Zuzana Vojteková